Vplyv Jacqua Copeaua na metodiku hereckej prípravy Michela Saint-Denisa: od praxe školy École du Vieux-Colombier po súbor Compagnie des Quinze

Prenos hereckého tréningu z pôvodnej školy do iných škôl je zložitou teatrologickou témou. Herecké školenia Michela Saint-Denisa, historikmi divadla málo reflektované, sú pre túto tému exemplárnou ukážkou, a to z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, synovec, študent a dedič Jacqua Copeaua bol prvým, kto premenil herecké skúšky z École Vieux-Colombier a z praxe skupiny Copiaus na ucelenú metódu. Po druhé, preniesol Copeauove školenie do anglicky hovoriaceho divadelného sveta. Táto štúdia sa zameriava na prvý inštitucionálny kontext, vytvorený Saint-Denisom, ktorý bol prototypom jeho pedagogiky. London Theatre Studio bolo založené v roku 1935 a ostalo aktívne až do vypuknutia druhej svetovej vojny. Štúdia skúma prechod od úplne experimentálnej praxe (t. j. výskum, ktorý uskutočnil Copeau so svojimi žiakmi) k vypracovanej metóde. Tento systém bol koncipovaný kvôli prenosu, a preto bol štandardizovaný. Ukazuje sa, že Saint-Denis bol správcom Copeauovho odkazu, zodpovedným za prenos výsledkov práce experimentálnych dielní do štruktúrovanej metódy a za jej ďalší rozvoj v iných hereckých školských programoch. Navyše týmto presunom z Francúzska do Anglicka naštepil Saint-Denis britské divadelné prostredie a stal sa spojovacím článkom medzi dvoma rôznymi divadelnými kultúrami.

The transmission of actor training is a complex topic within theatre studies. Michel Saint-Denis’ actor pedagogy, often neglected by theatre historians, is an exemplary case study for two main reasons. Firstly, he (Jacques Copeau’s nephew, student and heirs) was the first to translate the acting practices rediscovered in the École du Vieux-Colombier and by the Copiaus group into a fixed method. Secondly, he led and adapted Copeau’s teachings in the anglophone theatrical world. This study explores the first institutional context created by Saint-Denis that also constitutes the prototype of his pedagogy: the London Theatre Studio, founded in 1935 and active until the outbreak of World War II. The study investigates the transition from an entirely experimental practice – that is, the research undertaken by Copeau with his pupils – to an established method. This system was conceived for transmission, and therefore standardised. Saint-Denis appears to be the custodian of Copeau’s legacy, responsible for translating a combination of experimental workshops into a structured method and for their further development in acting school programmes. Furthermore, upon his relocation from France to England, Saint-Denis contaminates the British theatrical milieu, becoming the link between two different theatre cultures.